Detstvo a základné vzdelanie

Detstvo a základné vzdelanie

Tak ako mnoho slovenských Rómov, aj ja pochádzam z osady. Narodil som sa a vyrastal som ako najmladší zo štvorice bratov, v rómskej osade v Levoči. Moji rodičia boli pracovití ľudia a obracali sa ako len vedeli. Dnes už nebohý otec bol bagrista a mama celý život pracovala ako upratovačka v materskej škole, ktorú som navštevoval aj ja a všetci moji starší súrodenci.

Základnú školu som absolvoval v integrovanej triede a už vtedy som sám na sebe pocítil, že integrácia rómskych žiakov medzi deti z majority je absolútne kľúčová vec. V triede sme boli piati Rómski žiaci, traja chalani a dve dievčatá. Darilo sa nám a štyria sme po základnej škole pokračovali v štúdiu na stredných školách, o inom sme ani neuvažovali. V tom je práve čaro inkluzívneho vzdelávania, ktoré presadzujem aj dnes ako splnomocnenec vlády pre Rómske komunity – chceli sme skrátka uspieť a nenechať sa zahanbiť, snažili sme sa byť rovnako dobrými žiakmi ako ostatné deti a z toho vyplývala aj naša ambícia pokračovať ďalej v štúdiu. O štyri roky neskôr sme všetci štyria úspešne zmaturovali.

Ja som konkrétne navštevoval priemyslovku v Bardejove. Tam som sa pripravoval na dráhu návrhára pre JAS Bardejov. Pamätám si, že mojím snom vtedy bolo nosiť biely plášť – ten bol totiž ponúknutý len tým elitným žiakom, ktorí boli vybraní pre budúce zamestnanie návrhára, šéfa oddelenia. Tento sen sa mi aj splnil, ale revolúcia všetko zmenila a príležitosť sa vytratila.

Pracovné začiatky a rodina

Pracovné začiatky a rodina

Po škole som robil čo sa dalo, hľadal som nový cieľ, stálu prácu – veľmi podobne ako dnes veľa mladých Rómov ale aj nerómov na Slovensku. Neboli to ľahké časy, nie sú ľahké ani dnes. Postupne som robil čašníka, maľoval som fasády a pracoval ako kopáč. Toto obdobie dnes paradoxne hodnotím ako jedno z najprínosnejších. Spolu s kamošmi som sa priučil kopáčskemu remeslu, ktoré má v Levoči dlhú a silnú tradíciu. Aj v tomto sa prejavila moja povaha, chcel som vyniknúť, chcel som byť dobrým kopáčom. Ukázať, že neviem len čítať knihy a študovať, ale aj manuálne robiť.

Bolo to práve v tomto období, krátko po maturite, kedy som sa ženil a narodilo sa mi prvé dieťa. Potom prišla vojenčina, najskôr v Trenčíne, čo bolo krátko po rozdelení Československa a následne ma prevelili do Spišskej Novej Vsi. Po vojne som sa zúčastňoval pomocných prác a robil som čo prišlo.

Bolo to v roku 1996, keď som začal prvý krát cielene pracovať s Rómami. Bolo to v Levoči a pôsobil som ako dobrovoľník pri organizovaní vzdelávacích, kultúrnych a športových podujatí pre Rómov. Od roku 1998 som sa začal tejto oblasti venovať profesionálnejšie, keď som sa stal terénnym sociálnym pracovníkom v Rudňanoch. O rok na to som bol medzi zakladajúcimi členmi komunitných centier v Žehre a Bystranoch. Začal som si uvedomovať, že som sa v tejto oblasti tak trochu našiel a rozhodol som sa to celé pozdvihnúť na vyššiu úroveň.

Štúdium a práca s Rómami

Štúdium a práca s Rómami

V roku 1999 som nastúpil na štúdium na UKF v Nitre, na fakulte sociálnych vied a zdravotníctva som študoval sociálnu politiku a sociálnu prácu. V roku 2005 som získal svoj magisterský titul a hneď som aj nastúpil na fakultu ako odborný asistent. Titul mi samozrejme v tejto problematike otvoril mnoho dverí, ale svoju prvú pozíciu vo verejnej správe som získal ešte v roku 2002, kedy som sa stal poradcom prednostu okresného úradu v Spišskej Novej Vsi. Tu som pôsobil dva roky.

Ešte stále počas štúdia som nastúpil na úrad splnomocnenca vlády pre Rómske komunity, ktorý v tom čase viedla pani Orgovánová. Z tejto pozície som inicioval vznik prvej regionálnej kancelárie úradu splnomocnenca a túto kanceláriu som aj viedol.

V roku 2007 som úrad opustil a vrátil som sa na akademickú pôdu a do tretieho sektora. Bol som zodpovedný za riadenie veľkého projektu Roma Education Fund, s ústredím v Budapešti, zameraného na vzdelávanie rómskych žiakov stredných škôl. Bol to pilotný projekt, ktorý skončil veľmi úspešne. Merateľne zvýšil záujem rómskych žiakov o stredoškolské vzdelanie a zlepšili sa výsledky, ktoré počas štúdia dosahovali.

Súčastnosť a Rómska problematika

Súčasnosť a rómska problematika

V roku 2010 som sa na krátky vrátil na úrad splnomocnenca, konkrétne na odbor zodpovedný za kontrolu toku peňazí z eurofondov. Na krátky čas preto, lebo som čoskoro začal upozorňovať na chyby a nevhodné vynakladanie týchto prostriedkov. Milióny šli na projekty, ktoré boli neefektívne, prípadne sa Rómov nijak netýkali. Keďže som sa týmto stavom nevedel zmieriť a ostať ticho, bol som „odídený“. Nikomu, ani tretiemu sektoru vtedy nevadilo ako neefektívne sú peniaze míňané.

Po odchode z úradu, som popri riadení projektu Roma Education Fund pracoval na UKF ešte do roku 2011, kedy som prestúpil na Vysokú školu Sv. Alžbety, kde na čiastočný úväzok stále pôsobím.

Tým sa už dostávam do nedávnej minulosti a ku kľúčovému stretnutiu, ktoré ma nasmerovalo na cestu, po ktorej kráčam dnes. Na jednej z prednášok som sa stretol s Igorom Matovičom, ktorý si ma po jej skončení stiahol bokom a ponúkol mi pozíciu na svojej kandidátke v parlamentných voľbách, ako odborníka na jeden z najpálčivejších problémov, ktorým naša krajina čelí. Napriek počiatočnému váhaniu som ponuku prijal a stal som sa autorom programu Obyčajných ľudí pre oblasť Rómskej problematiky. Voľby v roku 2012 ma vyniesli do parlamentu, ako prvého Róma v samostatnej histórii SR. Keď prišla v októbri 2012 ponuka stať sa splnomocnencom vlády pre Rómske komunity, už som neváhal. Odmietnuť ponuku pracovať na jednej z vrcholných pozícií v problematike, ktorej sa venujem v podstate celý svoj život, by znamenalo odmietnuť zodpovednosť. Preto som prijal, napriek tomu, že som z opozície a v mnohých témach sa s vládnou stranou názorovo rozchádzam.

Facebook